Po siedmych rokoch sústavnej práce na postupnom spracovaní matrík dolnozemských obcí založených Slovákmi máme v databáze už vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov (krsty, sobáše, úmrtia). Doteraz sme takto spracovali matriky obcí najmä z okolia Slovenského Komlóša - Komlóš, Nadlak, Bánhedeš, Ambrózka, Čanádalbert, Pitvaroš za obdobie od ich vzniku po rok 1947. Dokončujeme spracovanie matrík Békešskej Čaby, začali sme spracovávať matriku Sarvaša. Postupne spracovávame aj matriky slovenských obcí z oblasti Vojvodiny v Srbsku (Báčska Palanka, Kulpín).
V databáze spracované údaje zahŕňajú už pomerne veľkú časť Slovákmi osídlených dolnozemských obcí, za dosť dlhé časové obdobie. Dá sa povedať, že aj z pohľadu štatistiky už má databáza značnú výpovednú hodnotu. Informácií je už dosť na to, aby sa z nich dali robiť rôzne štúdie.
Takto sme sa pokúsili zdokumentovať, ktoré konkrétne rody sa na dolnú zem presídlili z oblasti okolo Očovej. Dobrý podklad k tomu poskytuje matrika Nadlaku. Nadlak sa začal Slovákmi osídľovať od roku 1802. Množstvo Slovákov prišlo do Nadlaku z Komlóša.
Osídlenie Nadlaku Komlóšanmi popisujú Daniel Zajac a Ľudovít Hán v knihe „Dejepis starého i nového Nadlaku“ nasledovne. „...keď 27.8.1800 milostivý kráľ vydal nariadenie, aby medzi nimi a Ruminmi chotár tento rozdelený bol. Na to pristali Komlóšania a s niektorými čabianskymi a sarvašskými Slovákmi zmluvu asi 200 rodín podpísalo, potom roku 1802 v jeseň im vymerané zeme poorali, zasiali, na zimu sa ale každý jeden do svojej domoviny navrátil.“
Roku 1803 “... poponáhľali sa do svojej novej vlasti a domy stavať začali“
Ako je popísané v knihe „Matrika Slovenského Komlóša“ kolegyňa Renata Gombárová analýzou matričných záznamov (najmä krsty a úmrtia detí) identifikovala rodiny, ktoré sa v období rokov 1802 – 1805 presídlili z Komlóša do Nadlaku. Identifikoval spolu 767 osôb. (Je zaujímavé, že mnoho rodín prihlásených na presídlenie sa napokon nepresídlilo, ale zase sa presídlilo aj mnoho rodín, ktoré v zozname prihlásených neboli.
Ako vidno, Nadlak osídľovali najmä Komlóšania, ale veľa ľudí prišlo aj priamou migráciou z "hornej zeme". A v matrikách úmrtí Nadlaku nájdeme často zmienku o pôvode daného zosnulého. Aby bola naša analýza väzieb na Očovú čo najpresnejšia, naindexovali sme do našej databázy aj matriku sobášov z cirkevného zboru v Očovej za obdobie rokov 1780 - 1820. Tieto sobáše sme sa následne pokúsili "napárovať" na záznamy z matrík v okolí Nadlaku.
V matrike sobášených cirkevného zboru v Očovej sú aj záznamy o obyvateľoch z priľahlých osád, ako Čerín, Dúbravica, Hrochoť, Sebedín, Zolná a p. Za obdobie rokov 1780 – 1820 je v matrike ECAV v Očovej zaznamenaných spolu 904 sobášov.
Mapka Očovej a okolia
Ako sme teda postupovali v našej analýze:
- Ako prvé sme nahrali sobáše matriky Očovej za obdobie rokov 1780 – 1820
- Následne sme sa pokúsili zdokumentovať(spárovať) záznamy o krstoch či úmrtiach v už naindexovaných vyššie spomenutých dolnozemských matrikách (pre zjednodušenie ich budeme nazývať matrika regiónu) na záznamy o sobášoch z matriky Očovej. Teda hľadali sme take záznamy o krstoch, či úmrtiach v “matrike regiónu”, kde údaje o otcovi a matke zodpovedali údajom o ženíchovi a neveste v matrike Očovej. Samozrejme musel aj dátum krstu, či úmrtia na dolnej zemi logicky zodpovedať dátumu sobáša v matrike Očovej.
- Takto sme vybrali sobáše z matriky Očovej, ktoré mali dokázateľne väzbu na dolnozemské matriky.
- Z toho sme potom vytvorili zoznam priezvisk “čeľadných otcov”, ktoré dokázateľne pokračovali v spracovaných dolnozemských matrikách.
- U týchto priezvisk sme zdokumentovali prvý výskyt tohto priezviska v “matrike regiónu”
- Priezviská, ktoré sa v “matrike regiónu” vyskytujú až po roku cca 1803 sú s veľkou pravdepodobnosťou pôvodom z Očovej a okolia.
Matrika ECAV v Slovenskom Komlóši bola vedená od roku 1746, matrika ECAV v Békešskej Čabe bola vedená od roku 1728. Matrika Nadlaku od roku 1803, Pitvarošu od roku 1824, Čanádalbertu, Ambrózky a Bánhedešu až po roku 1844
Najčastejšie sa vyskytujúce priezviská ženíchov v matrike Očovej
- Mazúch 35
- Holík 34
- Dorotovič 26
- Ostrolucký 26
- Uhliar 26
- Blaško 23
- Škamla 19
- Debnár 17
- Kováč 17
- Senko 15
- Selecký 15
- Poničan 13
- Maľa 13
- Borguľa 12
- Chabada 12
- Sedliačik 12
Priezviská z matriky sobášov v Očovej, ktoré sa vyskytujú v “matrike regiónu”
Priezvisko prvý výskyt v matrikách regiónu
- Boháčik úmrtie 1831 Nadlak (výskyt aj v Čabe 1769)
- Čilo úmrtie 1828 Nadlak
- Debnár mrtie 1758 Komlóš Čaba Sarvaš Hrochoť…
- Dorotovič sobáš 1752 Komlóš Čaba Pitvaroš Nadlak…
- Fiľo úmrtie 1789 Komlóš Čaba Vasárhely Battonya Nadlak
- Galis sobáš 1804 Nadlak (priezvisko ale hojne v matrike Čaby )
- Holík úmrtie 1807 Komlóš Nadlak Pitavroš
- Hraško sobáš 1806 Komlóš Čaba Nadlak Pitvaroš (Zolná pri Očovej)
- Chabada sobáš 1816 Nadlak
- Jaso úmrtie 1828 Nadlak Pitvaroš
- Jasovský sobáš 1820 Nadlak Pitvaroš Bánhedeš..
- Karkalík úmrtie 1819 Komlóš
- Kmeť 1747 Komlóš
- Kožuch úmrtie 1816 Nadlak Pitvaroš Bánhedeš (Očová, ale aj Rozložná)
- Kriek úmrtie 1806 Nadlak
- Krnáč sobáš 1769 Komlóš
- Macek sobáš 1806 Nadlak
- Maľa 1760 Komlóš
- Martinec 1819 Nadlak
- Matuška úmrtie 1762 Komlóš
- Muránsky 1806 Nadlak Pitvaroš
- Nigríni úmrtie 1749 Komlóš (asi sa časom premenilo na Igríni )
- Pavlík sobáš 1748 Komlóš
- Pivolus úmrtie 1818 Nadlak
- Plavec úmrtie 1807 Nadlak Čaba
- Rajčok sobáš 1826 Komlóš
- Sámeľ úmrtie 1847 Komlóš Nadlak Bánhedeš…
- Sedliačik 1807 Nadlak
- Šemetka 1808 Nadlak, Komlóš…
- Šiagi 1819 Nadlak
- Sláva 1809 Nadlak
- Šouc úmrtie 1812 Nadlak Pitvaroš
- Srnka 1793 Komlóš
- Tiekal sobáš 1818 Nadlak
- Turian 1812 Nadlak Pitvaroš Čanádalbert
- Valentík 1760 Komlóš
- Valocka úmrtie 1806 Komlóš
- Zahorec sobáš 1765 Komlóš
- Zolňan narod. 1819 Nadlak
Je teda možné tvrdiť, že priezviská z Očovej, ktoré sa v “matrike regiónu” vyskytovali až po roku 1803 s veľkou pravdepodobnosťou prišli na dolnú zem práve z oblasti Očovej.
Takto boli identifikované priezviská:
Boháčik, Čilo, Holík, Hraško, Chabada, Jaso, Jasovský, Karkalík, Kriek, Macek, Martinec, Muránsky, Pivolus, Sámeľ, Sedliačik, Šemetka, Šiagi, Sláva, Šouc, Tiekal, Turian, Valocka
Podrobná analýza niektorých rodov z Očovej, ktoré pokračujú v matrikách okolo Komlóša
Juraj Šemetka z Očovej
- V prvej generácii rodičia Ján Šemetka a Magdaléna Vranková, obaja z Očovej sa sobášili v Očovej dňa 2.2.1785. Ešte v Očovej sa im 27.3.1803 narodil syn Juraj. Niekedy v období 1804 – 1820 sa presídlila do Nadlaku.
- V druhej generácii – sa 27.11.1821 Juraj Šemetka ženil s Evou Slavkovou z Nadlaku (rodičia Evy prišli do Nadlaku z Komlóša).
V období 1828 – 1832 manželia Juraj Šemetka a Eva Slavková museli žiť na Pitvaroši, lebo sa im tu narodili 3 deti Juraj, Mária a Martin. (Je veľmi pravdepodobné, že sa im narodili deti aj skôr, keďže sa sobášili už v roku 1821, avšak v nami spracovaných matrikách sa nedajú dohľadať.)
Po roku 1832 sa rodina pravdepodobne opäť presťahovala do Nadlaku, lebo sa im v Nadlaku narodili deti Adam (*1833), Štefan (*1836) a Alžbeta (*1842).
V období medzi rokmi 1842 – 1845 sa rodina zase presťahovala, tentokrát do Bánhedešu. Tu sa im 17.7.1845 narodila dcéra Zuzana.
- V tretej generácii sa Štefan Šemetka 3.1864 v Bánhedeši oženil s Annou Demkovou, tiež z Bánhedeša a narodilo sa im tu 12 detí (Štefan, Zuzana, Pavol, Pavol, Ján, Mária, Anna, Judita, Alžbeta, Ján, Ondrej a Zuzana), z ktorých 4 (Zuzana, Pavol, Ján a Zuzana) sa nedožili dospelosti.
- V štvrtej generácii sa Pavol Šemetka v Bánhedeši ženil 12.1.1897 s Annou Vargovou z Pitvaroša (predkovia Anny Vargovej pochádzali z Rejdovej – vetva Kostka, z Málinca – vetva Matúš a vetva Lipták, zo Slovenskej Stamory – vetva Ponický)
V Bánhedeši sa im narodilo 13 detí (Anna, Zuzana, mŕtvonarodené, Zuzana, Pavol Alžbeta, Alžbeta, Mária, Alžbeta, Judita, Žofia, Martin, Ján) z ktorých sa iba 5 dožilo dospelosti (Zuzana, Pavol, Mária, Alžbeta, Judita)
- V piatej generácii sa v roku 1926 Pavol Šemetka (*8.1.1903) ženil s Helenou Hovorkovou z Bánhedešu a mali spolu 6 detí (Pavol, Helena, Judita, Anna, Zuzana a František). Rodina sa v roku 1947 presídlila do Nededu.
Takto priezvisko Šemetka putovalo z Očovej pri Zvolene a v priebehu času sa dostalo cez Nadlak, Pitvaroš, Bánhedeš až do Nededu a Vlčian.
Hrob Pavla Šemetku (bratranca Štefana Šemetku) s manželkou Annou Moravskou vo Vlčanoch.
Grafické znázornenie genézy priezviska Šemetka cez 5 generácií
Juraj Jasovský z Očovej
- V prvej generácii rodičia Juraj Jasovský (pôvodom zo Sliezska) a Anna Fiľo – Škrupina z Očovej sa sobášili v Očovej dňa 11.2.1811. Ešte v Očovej sa im v roku 1813 narodil syn Juraj. Niekedy v období 1817 – 1835 sa rodina presídlila do Nadlaku. Či sa s manželom Jurajom (umrel v Nadlaku v roku 1835) presídlila aj Anna nevieme povedať, lebo v matrikách sa nepodarilo dohľadať jej úmrtie.
- V druhej generácii – mali bratia Juraj a Ján Jasovský v Nadlaku sobáš v jeden deň, 11.1835. Juraj Jasovský sa ženil s Máriou Muránskou z Nadlaku (pôvod rodičov Márie sa nepodarilo dohľadať). V období 1841 – 1851 manželia museli žiť na Pitvaroši, lebo sa im tu narodil0 10 detí (Mária, Zuzana, Ján, Juraj, Anna, Ondrej, Metej, Pavol, Mária, Mária) z ktorých sa iba 3 dožili dospelosti (Zuzana, Ján a Pavol).
- V tretej generácii sa 23.11.1875 v Pitvaroši ženil Pavol Jasovský s Zuzanou Urbančokovou z Pitvaroša (ktorej predkovia pochádzaju aj zo Šivetíc – vetva Mrevko, Rozložnej – vetva Denko, Sarvašu – vetva Šonkoľ a Buzáš).
V Pitvaroši sa im narodilo 9 detí (Zuzana, Mária, Alžbeta, Pavol, Ján, Ondrej, Štefan, Juraj, Jozef), z ktorých sa dospelosti dožilo 8.
- Vo štvrtej generácii sa Pavol Jasovský11.1906 ženil na Pitvaroši s Annou Stratinskou z Pitvaroša. Predkovia Anny Stratinskej pochádzajú aj zo Zaškova – vetva Repka, Sarvašu – vetva Buzáš. Manželom sa na Pitvaroši narodilo 10 detí (Pavol, Štefan, Adam, Štefan, Martin, Pavol, Ján, Štefan, Ondrej, Michal) z ktorých sa dospelosti dožilo 5 (Adam, Martin, Pavol, Ján, Štefan)
- V roku 1947 sa rodina transportom B-40-4-16 presídlila na Slovensko. Potomkov rodiny nájdeme pochovaných na cintorínoch v Sládkovičove, Malej Mači, ale aj v Trnave.
Takto priezvisko Jasovský putovalo z Očovej cez Nadlak, Pitvaroš až do Sládkovičova.
Hrob Pavla Jasovského s manželkou Annou Stratinskou v Sládkovičove.
Grafické znázornenie genézy priezviska Jasovský cez 4 generácie
