Ján Jančovic v čísle 23/2020 Ľudových novín publikoval článok o histórii obce Poľný Berinčok (Mezőberény).

Prinášame tento zaujímavý článok doplnený Ľ Kmeťom o faktografické informácie z matriky Slovenského Bánhedeša.

 

Máme spracované evanjelické matriky obcí v regióne Slovenského Komlóša (Tótkomlós). Poľný Berinčok je od Komlóša vzdialený zhruba 50 km. Nieje to až tak veľa a v matrikách obcí regiónu okolo Komlóša nájdeme aj záznamy o ľuďoch pochádzajúcich z Poľného Berinčoka.

V matrikách Komlóša sa výraznejšie objavujú zmienky o "Berinčanoch" až v období 1830-1859. Pôvod z Berinčoka sa tu udáva v 7 zápisoch. (Napr. Sarvaš v tomto období figuruje s 37 zápismi a Békešská Čaba s 28 zápismi.)

Pre porovnanie v Nadlaku sú v tom istom období "Berinčania" zastúpení až 122 zápismi.

Ján Jančovic v čísle 40/2020 Ľudových novín publikoval článok o Jánovi Kutlíkovi mladšom pri príležitosti 190 vyýročia jeho narodenia.

Prinášame tento zaujímavý článok doplnený Ľ Kmeťom o faktografické informácie z matriky Slovenského Bánhedeša.

 

Máme spracované evanjelické matriky obce Veľký (Slovenský) Bánhedeš. Tu sa našlo niekoľko zaujímavostí k Jánovi Kutlíkovi.

Počas jeho pôsobenia sa mu v Bánhedeši narodilo 11 detí. S prvou manželkou Honorátou Kabzanovou 4 a s druhou manželkou Sidóniou Dokupilovou 7.  
Všetkým deťom boli krstní rodičia Samuel Chrenka - komlóšsky učiteľ a jeho manželka Vilhelmína Bôriková.

Kutlíkovci boli vzdelaná rodina a mená svojim deťom dávali v zmysle tradície dvoj, či až trojimená. Takto pokrstili Alexandra Mojmíra, Helenu Vilhelmínu, Karola Vendelína, Honorátu Vilhelmínu, Helenu Annu, Sidóniu Natáliu, Máriu Sidóniu, Jána Samuela Ladislava a Gabrielu Sidóniu Jozefínu. 

7 ich deti zomrelo do troch rokov života, väčšinou na zápal, či osýpky. Jediný Alexander Mojmír sa dožil dospelosti, oženil sa s Etelou Lesichovou z Nadlaku a zomrel na infarkt vo veku 83 rokov. 

Ján Jančovic v čísle 22/2020 Ľudových novín publikoval článok o poslednej veľkej cholerovej epidémii v Uhorsku.

Prinášame tento zaujímavý článok doplnený Ľ Kmeťom o faktografické informácie z matriky Slovenského Komlóša.

 

Máme spracovanú matriku úmrtí Komlóša. Príčinu úmrtia začal v záznamoch o úmrtí uvádzať až p. farár Karol Bende od roku 1829.

Infekčné choroby boli na Komlóši dlhú dobu hlavnou príčinou úmrtí. Z nich vynikla svojou ničivosťou cholera.

Komlóš navštívala cholera viac krát. Prvé záznamy o úmrtiach v dôsledku cholery sú z roku 1831. Táto epidémia bola strašná. Trvala síce iba 2 mesiace, ale bola o to ničivejšia. Počas týchto 2 mesiacov zomrelo na choleru 748 komlóšanov. Boli dni, keď farár pochovával vyše 50 ľudí.

Cholera skončila a už prišla epidémia kiahní. Celkovo v roku 1831 zomrelo na Komlóši 1388 ľudí, čo predstavovalo až štvrtinu obce.

Na pamiatku tejto hroznej udalosti stojí ešte aj dnes na cintoríne malý pomník obetiam cholery.

Domnievam sa, že v každej komlóšskej, presnejšie v každej dolnozemskej evanjelickej rodine, mali rodinnú Bibliu či spevník, tranoscius.

Pri listovaní v týchto starých rodinných bibliách zavanie na každého kúsok vlastnej histórie, histórie rodu.