V týchto dňoch si pripomíname výročie narodenia jedného z najvýznamnejších Slovákov,  gen. dr. Milana Rastislava Štefánika ( * 21.júl 1880 Košariská  4.5.1919 Ivánka pri Dunaji).

 

Popri všeobecne známych životopisných údajoch,  sa v publikovaných životopisoch  málo hovorí o jeho súkromnom živote,  najmä o časoch  stredoškolských štúdií.  Je všeobecne známe, že stredoškolské štúdium ukončil na Evanjelickom lýceu v Sarvaši (1894-1898). Ojedinele sa spomenie,  že si tam našiel  študentskú lásku  a už vôbec sa nehovorí o tom , že to bola Slovenka zo Slovenského Komlóša.

Pri štúdiu dobovej tlače, v rámci genealogického  výskumu Dolnozemských Slovákov a pri zhromažďovaní informácii  do pripravovanej publikácie, zameranej na genealógiu  rodín  z Tótkomlóšskej oblasti, bol objavený  v tlačovom orgáne AFS „Sloboda“  zo dňa 26. 5. 1946 publikovaný článok:  „M.R. Štefánik v Slovenskom Komlóši“.

     

 

Príbehy a poriadok miestnej cirkvi a obce

Najspoľahlivejšie údaje o založení osady Ambrózka (Ambrózfalva) a o prvých rokoch jej existencie nám poskytuje protokol ambrózskej evanjelickej cirkvi z rokov 1846 – 1862. V nej prvý riadny ambrózsky farár Samuel Gally, ktorý nastúpil do úradu roku 1850, v slovakizovanej češtine zapísal v krátkosti prvý záznam o príchode slovenských osadníkov na pustatinu. Nazval ho Príbehy a poriadok cirkvi a obce ambrózfalvskej. Pretože obyvatelia pochádzali z chudobných rodín z čabianskych viníc a sálašov, kde pracovali na panstve, žiadali povolenie odsťahovať sa z Békešskej stolice.

V starých novinách (Sloboda) z roku 1947,  bola publikovaná informácia o tom, že v Bratislave má byť postavená monumentálna socha – pamätník,  venovaná  presídľovaniu,  resp. presídleným Slovákom z Dolnej zeme.

Autorom diela, súsošia „Návrat“, je významný sochár Koloman Makovíny,  (1904 – 1963),  presídlenec z Budapešti. Aj keď nešlo o „typického“ presídlenca, ale o Slováka, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý v dvadsiatych rokoch 20. storočia išiel  študovať do  Budapešti. Tam sa aj usídlil a tvoril. V rámci presídľovacej akcie sa presťahoval do Bratislavy.

Sadrová kópia návrhu tohto pamätníka s názvom „Socha Návratu“,  bola ponúkaná cestou novín Sloboda (Orgán Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku, 17. 4. 1947) na predaj, s podstavcom za 90 forintov a bez podstavca  za 40 forintov.

Ján Kmeť (1887-1972), rodák z Liptovskej Sielnice, sa na sklonku svojho života podujal spracovať svoje zápisky z vojny a zapísať svoje spomienky. Uverejňujeme časť zaoberajúcu sa osudmi počas obdobia 1. svetovej vojny, roky 1914 až 1919. 

 ROK 1914

 V mesiaci júni 1914 zavraždili v Sarajeve následníka trónu Franza Ferdinanda spolu s jeho manželkou. Vtedy Bosna patrila k Rakúsko-Uhorsku. Bola to zámienka k vojne a už sme vedeli, že to bude zlé.

 Prišiel deň 31. júl a o 12 hodine v noci bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Behom 48 hodín museli narukovať všetci do 42 rokov, ktorí boli vojaci. Kamaráti ma prišli zobudiť. Všetko sa to zahnalo do obecného hostinca, tam sa už notárov syn Lajoš, dôstojník v zálohe, vykrúcal so šabľou a kričal "Éljen a háború!" – Nech žije vojna!

Záznamy  v matrike krstov  z roku 1945 v Pitvaroši,  vedenej evanjelickou cirkvou sú prerušené prekvapivou poznámkou: