Tradične každú tretiu stredu v mesiaci organizuje Ing. Michal Hronec prednášky na témy týkajúce sa dolnozemských Slovákov v Mestskej knižnici Bratislava.

Dňa 15.1.2020 bola prvá prednáška v tomto roku na tému „dolnozemský sálaš“, prednášal Ing. Michal Hronec.

Úvodom sme si vypočuli čo predchádzalo vzniku sálašov na Dolnej zemi, ako naši predkovia prešli od pastierskeho života k roľníctvu, cez vykúpenie sa z poddanstva a získanie pôdy do vlastníctva. Od stavania jednoduchých prístreškov na odľahlých poliach ďaleko od obce , až po stavanie obydlí nazývaných „sálaše“.

V prednáške odzneli zaujímavé a dnes už neznáme názvy:

Guňhov – prístrešok stavaný na poli z kukuričného kôrovia, kde ukladali hospodári náradie, ukrývali  sa pred nečasom, a aj prenocovali , ak to bolo nutné. Neskôr tiež stavaný z vŕbového prútia a pokrytý slamou.

Káka – šachorie na strechu Guňhova

Sálaš – hospodársky dom mimo obce , uprostred polí, postavený 50 až 100 metrov o hlavnej cesty

Pri popise vybavenia a gazdovania na sálaši :

Cieň – prístrešok otvorený pre ustajnenie koní v lete

Hambár – prístrešok na uskladnenie kukurice v šúľkoch

Cintle – hyacinty rastúce pred sálašom, pýcha každej gazdinej,

Taňáš – chlap pracujúci na sálaši, ktorý dozeral na gazdovanie na sálaši počas neprítomnosti gazdu

Kaňášik – chlapec, pastierik hydiny a ošípaných

Kost – strava na sálaši – zjednávala sa pracovná sila „s kostom“ (so stravou), alebo nie

Čutak – zo slamy navrtená hruda na čistenie kráv = čutakovanie

Baňa – jazierko pre kačky na dvore

Príštipkár – nevyučený, amatérsky opravár obuvi, ktorý robil len drobné opravy obuvi – v súvislosti s odmenou chlapca pracujúceho na sálaši , kaňásika, dostal starý kepeň (kabát) a staré cipele (topánky) opravované príštipkárom

Filibus – suché vŕbové drievka na tenko narezané

Pávka (páuka) – „vata“ (plod) dozretá na šachorí

(keď chceš oheň potrebuješ: Filibus, pávku, ocieľku, kresadlo)

(ak chceš len pripáliť cigaretu, potrebuješ pávku, ocieľku, kresadlo)

Okrem vzniku sálašov, gazdovania a dennej ťažkej práce na sálašoch, sme sa dozvedeli aj o vyučovaní detí a ich dochádzaní do školy, vzniku školy v poliach len pre deti žijúce na sálašoch, či dochádzaní do kostola každú nedeľu do odľahlej obce.

V závere Ing. Michal Hronec spomenul dopad združstevňovania v 20. storočí na existenciu sálašov a spôsob života roľníkov. Zo 485 sálašov v okolí Komlóša stojí dnes len zopár, a na sálaši Ondreja Lopušného v blízkosti mesta bolo zriadené múzeum sálaša. Väčšina ešte existujúcich sálašov, v Békešskej a Čanádskej oblasti, je neobývaná.

Bola to veľmi zaujímavá prednáška, i keď nám táto téma nie je neznáma, pán Hronec vždy prinesie niečo nové, osobité, s ľahkosťou a láskavosťou popretkáva tému aj originálnymi osobnými spomienkami na dávne časy.

Môžeme si v knihách sami veľa prečítať, ale vypočuť si osobné svedectvá a tak veľa odborných vedomostí a informácií, v tak fundovanom podaní, je nenahraditeľné.

Ďakujeme,

Renata Gombárová

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť