V starých novinách (Sloboda) z roku 1947,  bola publikovaná informácia o tom, že v Bratislave má byť postavená monumentálna socha – pamätník,  venovaná  presídľovaniu,  resp. presídleným Slovákom z Dolnej zeme.

Autorom diela, súsošia „Návrat“, je významný sochár Koloman Makovíny,  (1904 – 1963),  presídlenec z Budapešti. Aj keď nešlo o „typického“ presídlenca, ale o Slováka, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý v dvadsiatych rokoch 20. storočia išiel  študovať do  Budapešti. Tam sa aj usídlil a tvoril. V rámci presídľovacej akcie sa presťahoval do Bratislavy.

Sadrová kópia návrhu tohto pamätníka s názvom „Socha Návratu“,  bola ponúkaná cestou novín Sloboda (Orgán Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku, 17. 4. 1947) na predaj, s podstavcom za 90 forintov a bez podstavca  za 40 forintov.

Ide pravdepodobne o  ojedinelé umelecké dielo, ktoré vzniklo v období presídľovania, venované tejto udalosti.

Ako a prečo skončil tento projekt  výstavby pamätníka, nie je  známe. V Slovenskom národnom archíve, bola o tomto projekte  nájdená jediná zmienka, aj to nie celkom jednoznačná. Potvrdzuje však existenciu zámeru vybudovať pamätník.

Na Povereníctvo školstva  a osvety SNR, bol Odborom presídlencov a čsl. kolonistov pri Jednotnom sväze slovenských roľníkov (JSSR), zaslaný list číslo 2931/v-Ka-48, zo dňa 12. 9. 1948, so žiadosťou o finančnú výpomoc na vydanie plakety s portrétom prezidenta Gottwalda (autor K.Makovíny.)

V nasledujúcom odseku spomínaného listu je uvedená požiadavka  na finančné zabezpečenie  inštalácie pamätníka  - „len čo to bude možné, postaviť pomník s ohľadom na prinavrátenie Slovákov  zo zahraničia“. Konkrétnejšie údaje neboli uvedené, ale z predchádzajúceho textu sa  dá usudzovať, že išlo taktiež o dielo Kolomana Makovínyho.

Vyvstala teda otázka, či sa zachovalo toto dielo, alebo aspoň jeho sadrová kópia vo vlastníctve  niektorej presídleneckej rodiny.

Galéria mesta Bratislavy, ktorá je vlastníkom niektorých diel Kolomana Makovínyho, túto sochu nevlastní a nemá ani informácie o jej osude.

Wikipédia uvádza aj dielo „Presídlenci“ (pálená  hlina) bez udania roku vzniku. Z názvu sa dá predpokladať, že tematicky reaguje na príchod Slovákov na Slovensko, tak ako dielo  „Návrat“. Bližšie informácie o tomto diele zisťované neboli.

Protivírusové opatrenia dočasne znemožnili preskúmavanie ďalších fondov napr. aj v galériach v Maďarsku.

Pozoruhodná je i formulácia v hore zmieňovanom liste, kde v súvislosti so zhotoviteľom plakety sa Koloman Makovíny uvádza ako  - „náš presídlenec akademický sochár...“.  Tiež dobové noviny o ňom píšu, ako o našom presídlencovi. Poukazuje to na to, že vtedajšia komunita presídlencov ho brala za „svojho“, avšak z povedomia súčasníkov vypadol. Ani v publikáciách o významných presídlencoch,  o ňom nie je zmienka, čo možno považovať za škodu.

V prípade, že by sa objavil originál návrhu pamätníka prípadne jeho kópia, verejné vystavenie diela by bolo dôstojnou, symbolickou pripomienkou významnej udalosti v živote presídlených Slovákov a ich potomkov. A tiež autentickým obrazom umeleckého precítenia doby.

 

Adam Antal

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť